Základný kameň III. budovy Matice slovenskej na Hostihore bol položený 4. 8. 1963 pri príležitosti 100. výročia jej založenia. Budova sa začala stavať v roku 1964 podľa architektonických návrhov Dušana Kuzmu a Antona Cimmermanna, ktorí sa snažili zakomponovať podstatu vtedajšej slovenskej architektúry aj do nákresov. Autori diela v nich skĺbili jednoduchú a jasnú skladbu hmôt s najmodernejšími architektonickými prvkami tak, aby docielili primeraný účinok monumentality, ktorú si inštitúcia celoslovenského významu vyžadovala, keďže išlo o prvú budovu veľkej knižnice postavenú na Slovensku po druhej svetovej vojne. Budova bola dokončená po 12 rokoch od položenia základného kameňa. Kompozične vychádzala zo schémy kontrastu horizontálnej podnože s átriami, na ktorú nadväzovala vertikálna výšková časť. Postavená bola metódou zdvíhaných stropov (lift slab), ktorá spočíva v tom, že sa na úrovni suterénu postupne vybetónujú stropy, až kým nie sú všetky hotové. Následne sa pokračuje s dvíhaním jednotlivých betónových blokov, pričom sa najskôr uloží spodný strop a naň sa ukladajú ďalšie zdola nahor. Na požadovanú úroveň sa stropy dvíhajú po vopred vybetónovaných stĺpoch, na ktorých sa potom stropy ukotvia. Túto metódu požívali v tom čase predovšetkým v USA, Kanade a v západoeurópskych štátoch. Na stavbe Slovenskej národnej knižnice s architektmi spolupracovali stavební inžinieri Fraňo a Dukát, ktorí predovšetkým zabezpečovali dodržiavanie správnych technologických postupov.

V súčasnosti sa budova knižnice skladá z dvoch častí. Vysoká je 42 metrov, má 16 podlaží, z toho 2 pod zemou. Dĺžka objektu je 110 metrov. V spodnej časti knižnice sú priestory pre verejnosť a kancelárie zamestnancov. Výšková budova slúži ako depozit. 

Celá budova je obložená betónovými prefabrikátmi. Ryhované platne sú na podnoží budovy. Výškovú časť odlišujú autorsky modelované svetlolamy. Ich úloha nie je len estetická, ale aj praktická, pretože majú chrániť uložené knižné fondy.

Interiér budovy navrhli architekti Vojtech Vilhan a Gabriela Cimmermannová. Prevládajú v ňom biele, oranžové, sivomodré a zelené farby v kombinácii s antikorovým obkladom stĺpov. Tvorivým prístupom, nekonvenčnou farebnosťou a detailom sa autorom podarilo umocniť a obohatiť priestor knižnice. Emotívnu zložku posilňujú umelecké diela, ktoré nie sú len dekoratívne, ale tvoria súčasť architektúry budovy. 

Budova SNK v číslach:

Výška: 42 m 

Dĺžka: 110 m (mužský svetový rekord v behu cez prekážky na túto vzdialenosť je 12,8 s) 

Zastavaná plocha: 5 832 m²

Úžitková plocha: 27 000 m² (približne tri futbalové ihriská) 

Hrúbka stropov: 22 cm

Počet okien (horizontálna časť): 486 

Tapetované steny: 4 000 m²

Počet betónových prefabrikátov: cca 5 000 prefabrikátov v 160 rôznych rozmeroch

Dĺžka regálov: 72 km² (približná vzdialenosť medzi Martinom a Liptovským Mikulášom) 

Cena realizácie stavby: 75 000 000 KČS 

Cena interiérového vybavenia: 20 000 000 KČS