Monumentálny reliéf Zlatá niť vytvorila výtvarníčka Elena Bellušová. Autorka diela vyhrala v roku 1970 anonymnú celoslovenskú súťaž vypísanú na výtvarné dotvorenie interiéru študovne vtedajšej Matice slovenskej. Podmienky si vyzdvihlo vyše 80 autorov. Návrh odoslalo 28 z nich, čo bol v tom čase nezvyčajne vysoký počet. Dielo Eleny Bellušovej zaujalo porotu jednoduchosťou a zároveň symbolickosťou. Celý reliéf je hlbokou úvahou nad históriou. Autorka opísala myšlienku víťazného reliéfu pre tretiu budovu Matice slovenskej nasledovne: „Chcela som, podľa podmienky súťaže, stvárniť poslanie Matice slovenskej ako národnej inštitúcie. Zišiel mi na um strom, ktorý rastie, rozvíja sa a zlatá niť na reliéfe ho spája so Slovákmi doma i vo svete“. 

Nízky reliéf v nadokennom páse je široký 3 metre a dlhý 30 metrov. Vyrobený je z umelého kameňa a drviny kararského mramoru. Línia nite je z plátkov pravého zlata. V diele prevládajú striedme farby s bledosivým teplým nádychom a so zvýraznenou krivkou v zlatej farbe. Reliéf dotvára pozitívnu atmosféru vzdušnej, svetlej a veľkej študovne. 

Elena Bellušová (vyd. Haberernová) sa narodila 8. 8. 1908 v Banskej Bystrici. Bola sestrou významného slovenského architekta a vysokoškolského profesora Emila Belluša. V roku 1939 začala navštevovať novozaložené oddelenie kreslenia a maľovania na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave pod vedením vynikajúcich pedagógov M. Benku, J. Mudrocha, J. Kostku a ďalších. Štúdium ukončila v roku 1944. O štyri roky neskôr bola prijatá na Academiu di belle arti liceo artistico v Ríme k portrétistovi Filipovi de Pisis. Elena Bellušová sa v tvorivých začiatkoch venovala predovšetkým portrétom. Za diela z tohto obdobia získala niekoľko umeleckých cien. Neskôr sa zameriavala na monumentálne diela. Patrila k umeleckej generácii, vďaka ktorej zaznamenalo slovenské výtvarné umenie výrazný rozvoj. Zomrela 14. 11. 1998 v Bratislave.