Súbor obrazov s názvom Slovensko vytvoril maliar Milan Laluha. Autor sa snažil znázorniť pracujúci slovenský ľud, pričom vychádzal z motívu slovenskej dediny a spätosti života v súlade s prírodou. Kompozíciu viacerých obrazov tvoria tri ústredné línie. V strede je veľký štylizovaný obraz dedinskej architektúry, okolo ženy s batohmi ako robotné včely znášajúce úrodu do úľov. Na obraze vľavo možno rozoznať veľkú figúru muža-kosca, obkoleseného ženami s hrabľami. Obraz vpravo zachytáva ženu s jej blízkymi v sviatočnom odeve, zosobňujúci oddych po práci. Tieto základné línie dopĺňajú ďalšie kompozície zo života v slovenskej dedine. 

Súčasné dielo má rozmery 5 x 6 metrov. Pôvodné, s rozmermi 11,5 m x 4 m, malo byť vystavené na inom mieste, ale tesne pred jeho inštaláciou ho vtedajšie Ministerstvo kultúry SSR zakázalo. Dielo mohlo byť nanovo umiestnené až po zrušení zákazu koncom 80. rokov. V dôsledku nevyhovujúcich priestorov, v ktorých bol obraz dlhé roky uchovaný, sa poškodili a zničili viaceré časti monumentálneho diela. Milan Laluha musel 16 zničených častí nanovo namaľovať a ďalšie zreštaurovať. Najväčším problémom bolo zosúladenie farieb na nových obrazoch s pôvodnými, čo autor nakoniec vyriešil zakomponovaním starej a novej maľby do nového celku. Dielo bolo nainštalované na toto miesto v roku 1988. 

Milan Laluha sa narodil 11. 11. 1930 v Tekovských Lužanoch. Študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave v rokoch 1950 až 1955 u profesorov Ľ. Fullu, E. Zmetáka, B. Hoffstädtera a D. Millyho. Patril k zakladajúcim členom skupiny Mikuláša Galandu (1957). So svojou tvorbou sa zúčastnil na viacerých bienále v Sao Paule, San Maríne, na výstave Expo v Montreale aj v japonskej Osake. Vystavoval po celom svete. Bol nositeľom viacerých cien, napr. Cypriána Majerníka či Ceny Osvalda Liciniho udelenej na 33. bienále v Benátkach. Venoval sa kresbe, grafike, ilustrácii, komornej a monumentálnej maľbe. Vo svojej tvorbe reprezentoval sféru ľudových tradícií, transformovanú do osobnostne profilovaných výpovedí. Po okupácii Československa v roku 1968 prejavil nesúhlas s vtedajším režimom. Následne bol vylúčený zo Zväzu výtvarných umelcov a nesmel vystavovať svoje práce. Uznania sa mu dostalo až po Nežnej revolúcii v roku 1989. Zomrel 10. 11. 2013.